privka

Galanťan

Životom človeka sa občas mihne človek,

ktorý sa neskôr už neobjaví zas.

No aj tak v srdci zanechá brázdu,

ktorú len málokedy vylieči čas.

Predsa to malo význam, že stretli sa cesty,

čo viedli životom jeho, i mňa.

A snáď raz pochopím, načo to bolo

a s jasnou mysľou vkročím do nového dňa.

Neľutujem, že nebola som chladná,

hoc mohla som predísť ľútosti v duši.

Lebo som zistila, že stále mám srdce,

ktoré sa rozdáva a lásku tuší.

Občas by človek chcel niekoho vidieť zas,

no táto túžba postupne vyhasne.

A ktovie. Možno sa naplní túžba

a celú tvár nachvíľu rozjasnie.

Možno sa naše cesty križujú iba raz.

Čo už. Veď Boh vie, čo nám je treba.

Zlou cestou nás predsa nenechá ísť

a do záhuby nás padnúť nedá.

Paradoxné na našom stretnutí je,

že naozaj nás spája lepiaca páska.

A dokonca krabice môžu nás pobaviť.

A aj prácu vie uľahčiť láska.